Zatím žádné komentáře

Slobodný vzdelávací trh – pokračovanie 2

Publikujeme další část komplexního a rozsáhlého (podle autorových vlastních slov půl-životního) díla bývalého pedagoga, nyní reportéra jedné ze slovenských televizí s názvem Slobodný vzdělávací trh. Doufáme, že tyto texty osloví mnoho čtenářů, neboť potenciál Antonovy vize je podle našeho názoru velký. Články budou postupně vycházet na Antonově blogu i zde, na blogu Svobody učení. Předchozí část je k přečtení zde.


Transformácia súčasného školského systému na Slobodný vzdelávací trh znamená asi toľko, ako vybudovanie siete ciest pre osobné autá plus pravidiel cestnej premávky k jestvujúcemu monopolu železničnej dopravy. 

Tento pohľad na vzdelávanie vám už nedovolí pokojne spávať!


KLASIFIKÁCIA KULTÚRNEHO SPEKTRA A VZDELÁVACÍCH PROSTREDÍ

Vlastným bádaním, štúdiom a vyhodnocovaním rôznych známych klasifikácií kultúr, som dospel k záveru, že pre školstvo a vzdelávanie je vhodná klasifikácia, ktorá rozlišuje sedem základných vzdelávacích kultúr. Tradičná subkultúra s konzervatívnymi hodnotami, ktorú všetci poznáme na vlastnej koži, je jednou z nich. Ak vychádzame z princípu populačnej rovnováhy, mala by úplne vyhovovať zhruba sedmine obyvateľov. Prieskumy, ktoré by to potvrdili, síce zatiaľ k dispozícii nemám, ale ako bude neskôr jasnejšie, počty a kvantita tu nehrajú kľúčovú rolu. Aj keby sme raz dospeli k tomu, že mnou navrhovaná klasifikácia hodnotových smerov nie je úplná a žiada si korekciu, jej zmysel a efekt tým neutrpí. Zadefinovanie základných hodnotových smerov, alebo inak aj subkultúr, umožňuje vytvoriť účinnú bariéru voči vzniku kultúrneho monopolu v budúcom vzdelávacom trhu. Plní teda okrem iného protimonopolnú funkciu. Sedem rozdielnych kultúrnych subjektov v rovnocennom právnom postavení poskytne možnosť legálne strážiť svoje špecifické hodnoty každému subjektu pred expanziou cudzích hodnotových systémov a podieľať sa na tvorbe pravidiel, ktoré budú  chrániť hodnoty všetkých kultúr. Dohoda na univerzálnych pravidlách bude veľmi zložitá a schodným prienikom bude len pár základných pravidiel o mierovom spolužití všetkých vzdelávacích kultúr v priestore vzdelávacieho trhu. A o to tu ide. Tento efekt – dobré univerzálne pravidlá – dokáže vyjednať práve mnou navrhovaných sedem kultúrnych subjektov.

Graf č. 1 znázorňuje princípy, na ktorých stojí 6 subkultúr tvoriacich jednu celostnú kultúru. Tie sú potom premietnuté do jednotlivých vzdelávacích prostredí rozlíšených farebne. Zároveň je z grafu možné vyčítať vzájomné súvislosti a vzťahy medzi jednotlivými subkultúrami a vzdelávacími prostrediami.   

 

Graf č.1

 

Klasifikácia tohto kultúrneho spektra a vzdelávacích prostredí sa opiera o štyri rozdielne polarity princípov – regulácia vs. nativácia, subsidiarita vs. autonómia, kooperácia vs. konkurencia a exklúzia vs. inklúzia.  Z toho nám vyjde šesť exkluzívnych prostredí (označené 6 farbami) a jedno inkluzívne (biela), rovnako ako vo fyzike biele svetlo je inklúziou šiestich farieb svetelného spektra.

Na základe týchto faktorov môžeme zadefinovať jednotlivé vzdelávacie prostredia so špecifickou subkultúrou a celostnou kultúrou.  

Červenou​ je označené prostredie protektívne, teda prostredie podporujúce a ochraňujúce objekt, v našom prípade kolektív detí určitej kvalitatívnej triedy, alebo kasty, z pozície vyššej autority (subsidiarita).   

Modrou ​je označené prostredie provokatívne (princíp konkurencie). Apel, alebo provokácia k prekonaniu aktuálneho stavu na vyššiu úroveň v konkurenčnom prostredí. Prostredie, v ktorom je objekt – dieťa zvonku provokované (motivované) k dosiahnutiu vyššieho ocenenia, alebo k prekonaniu vyššej méty.   

Prostredie vyjadrené ​žltou​ farbou ako autentické, je exkluzívnym natívnym priestorom, kde dieťa nie je objektom tlaku vonkajšej autority, ale sa podriaďuje impulzom svojej prirodzenej vnútornej autority. Dieťa vníma a nasleduje tieto impulzy (svedomia napríklad), inštinkty, pocity a tie môže spontánne, autenticky prejavovať navonok.   

Opakom autentického prostredia je prostredie direktívne, označené ​fialovou​ farbou. Tu je dieťa plne objektom pôsobenia vonkajšej autority, ktorá požaduje poddajnosť voči direktívam (regulám) ako nespochybniteľnej autority. Pomocou nich formálna autorita reguluje správanie, myslenie a konanie dieťaťa. Toto prostredie je typické v štandardných školách.   

Oranžové​ pole predstavuje prostredie amikatívne (lat. amicus – priateľ), teda priateľské, láskavé, kooperatívne. Každý je subjektom i  objektom bez ohľadu na vek, pohlavie, farbu pleti, schopnosti. Ide o vysoko sociálne kohézne prostredie v duchu hesla: Všetci za jedného, jeden za všetkých!  To, čo ho však napriek vysokej miere diverzity a súdržnosti robí exkluzívnym a nie inkluzívnym prostredím, je vymedzovanie sa napríklad voči konkurenčnému prostrediu v duchu hesla:  Kto nejde s nami, ide proti nám!

Lojalitu a súdržnosť nepožaduje prostredie označené zelenou​ – autonomické prostredie, kde subjektom i objektom je individualita sama. Zelená ako zmes modrej a žltej vyjadruje spontánne natívne (žltá) nasledovanie túžob, výziev, mét (modrá) na základe vnútornej motivácie. Zelené prostredie umožňuje samostatnosť každého jednotlivca, rovnocenné nezávislé partnerstvo, rešpekt k individuálnym odlišnostiam a podporu sebestačnosti. Tým, že sa toto prostredie vyhradzuje najmä voči  formálnej vonkajšej podpore (protektivita), ide o exkluzívne prostredie, v ktorom sa každý jednotlivec spolieha v prvom rade na seba, na svojpomoc. Pre autonomické prostredie platí typická detská reakcia voči prehnane ochranárskym rodičom – „Nechaj ma, ja sám!“

Prostredie s ​bielou​ farbou – inkluzívne prostredie, je harmonickým spojením šiestich subkultúr a prostredí podobne, ako biela farba svetla vo fyzike. Alebo inak povedané, tak ako rozkladom svetla dostaneme šesť základných spektrálnych farieb, rozkladom inkluzívnej kultúry dostaneme šesť exkluzívnych spektrálnych subkultúr a vzdelávacích prostredí. Inkluzívne prostredie môžeme nazvať aj kultúrnou tržnicou, kde dieťa v role zákazníka – klienta má v jednom priestore k dispozícii „stánky“ so všetkými subkultúrami. Tu sa môže zdržovať podľa vlastnej aktuálnej potreby, túžby či chuti. Takéto prostredie poskytuje celé kultúrne spektrum vo vzájomnej harmónii, čo umožňuje dieťaťu rozvíjať svoju osobnosť všestranne a harmonicky v duchu pradávneho antického ideálu – kalokagatie. Kým hodnoty, akými sú výzva, nezávislosť, bezpečie, dôvera, spontánnosť, či lojalita, sú v exkluzívnych prostrediach izolované (neslobodné), tu sú prepojené do harmonického celku a predstavujú pre dieťa maximálne slobodné univerzálne prostredie s dostatočnou diverzitou možností.    

Nechajte sa inšpirovať a vyprovokovať k fantázii, k diskusii, ku kritike..!


V ďalšom pokračovaní sa dozviete:  

Inkluzívne projekty na „slovenský spôsob“ skutočne inkluzívnymi byť vôbec nemusia…sa nezmieňujú napríklad o nevyhnutnej podmienke vekovej inklúzie, o samoriadenom vzdelávaní, či o unschoolingu. Vekovú inklúziu, ideálne 3-18 rokov, akútne potrebujú deti pre rozvoj svojho mimoriadneho nadania…

Popísal som šesť exkluzívnych pedagogík, z ktorých tri stavajú na vonkajšej formálnej autorite a tri rešpektujú vnútornú autoritu dieťaťa. Siedma bude súčtom všetkých šiestich v harmonickom prepojení. Inkluzívna pedagogika – ​univerzálna alebo aj konsenzuálna pedagogika. Najviac sa jej približuje pedagogika škôl Sudbury Valley school, Summerhill a…

Inkluzívna pedagogika dieťa vníma rovnako ako univerzálne obchodné centrum svojho klienta. Ponúka maximálnu variabilitu tovarov a služieb, z ktorých si môže vybrať, vrátane možnosti nevybrať si nič a bez “nákupu” odísť…


🖋 A jaká je vaše osobní zkušenost? Také jste dospěli k tomu, že více svobody a dobrovolnosti ve vzdělávání je krok správným směrem? Zajímá nás váš pohled a váš příběh, který může inspirovat ostatní. Pište nám na zdenka.stankova@svobodauceni.cz, rádi ho na tomto blogu zveřejníme.

❤ Sledujte Svobodu učení na Facebooku, dostávejte upozornění na nové články, diskutujte s podobně smýšlejícími lidmi, prostě buďte s námi 🙂

🏠 Pojeďte s námi na pobyt do Svobodomu a poznejte nové, podobně smýšlející lidi, pro které dobrovolnost ve vzdělávání není prázdným pojmem!

Aktuální pobyty se Svobodou učení
    • (bude vyhlášeno)

Přečtěte si také

Přečtěte si také

Přečtěte si také

Přečtěte si také

Přečtěte si také

mm

Anton Adamčík

Anton je vyštudovaný pedagóg pre prvý stupeň základných škôl s 5-ročnou praxou. Je autorom experimentálneho projektu Škola hrou v Banskej Bystrici, ktorý bol oficiálne schválený Ministerstvom školstva SR v roku 1993. Dlhodobo sa venuje problematike školstva a výchovno-vzdelávacích systémov. Doterajšie systémy školstva považuje za vyhovujúce výlučne len štátnym záujmom. Záujmy dieťaťa, prevažne aj záujmy rodičov, učiteľov, zamestnávateľov, výskumníkov, umelcov i verejnosti sú buď celkom ignorované, alebo len čiastočne tolerované. Už pred 25 rokmi vypracoval koncept školského systému, ktorý mal výrazne znížiť právomoci štátu a postaviť voči nemu jako rovnocenné subjekty deti, rodičov, učiteľov, zamestnávateľov, výskum, umenie a verejnosť. V súčasnosti pracuje ako reportér TV JOJ na Slovensku. Popri tom sa angažuje v propagácii a presadzovaní slobodných škôl typu Sudbury Valley School, systému školstva i spoločnosti založeného na princípe partnerskej rovnosti v rozhodovaní.