Zatím žádné komentáře

Slobodný vzdelávací trh – pokračovanie 6

Publikujeme další část komplexního a rozsáhlého (podle autorových vlastních slov půl-životního) díla bývalého pedagoga, nyní reportéra jedné ze slovenských televizí s názvem Slobodný vzdělávací trh. Doufáme, že tyto texty osloví mnoho čtenářů, neboť potenciál Antonovy vize je podle našeho názoru velký. Články budou postupně vycházet na Antonově blogu i zde, na blogu Svobody učení. Předchozí část je k přečtení zde.


Ak má vzniknúť Slobodný vzdelávací trh, je potrebné zabezpečiť, aby nedochádzalo k nekalej kultúrnej konkurencii a vytváraniu monopolov. To je dôvod prečo navrhujem stanoviť základné vzdelávacie subkultúry a pedagogiky.

Tento pohľad na vzdelávanie vám už nedovolí pokojne spávať!  


AKO MÔŽE FUNGOVAŤ NIEČO TAKÉ, AKO JE SLOBODNÝ VZDELÁVACÍ TRH? 

Na nasledujúcich stranách ponúkam predstavu, ako môže vo vzdelávaní fungovať slobodný vzdelávací trh. Z trhu v oblasti hospodárstva má ľudstvo  už dlhodobé skúsenosti. Jeho základom je ponuka a dopyt po tovaroch a službách. Máme tu výrobcov, poskytovateľov služieb, predajcov a zákazníkov. Dá sa povedať, že trh vylučuje monopolné postavenie ktoréhokoľvek subjektu a obchodná výmena funguje na dobrovoľnej báze. Existujú rôzne typy predaja, od predaja jednej značky, výrobku, služby až po predaj v obrovských obchodných domoch , kde nájdeme všetko v jednom areáli.

Výchovu a vzdelávanie je možné vnímať podobne. Nejde síce o kúpu a predaj tovaru a služieb, ale o ponuku a “spotrebu” poznatkov, vedomostí, zručností, spôsobilostí, vzorov, inšpirácií, zámerov, o ponuku ciest vzdelávania, o ponuku rôznych duchovných, duševných “živín” pre sebarealizáciu všetkých zainteresovaných – detí, rodičov, učiteľov, odberateľov absolventov – zamestnávatelia, mimovládne organizácie, politika, umelci, výskumníci, vedci, hospodári, alebo médiá.

Ak si však porovnáme existujúci stupeň rozvoja trhového hospodárstva (praktická sféra) v našej krajine, alebo vo svete s rozvojom komunikačného (akademická sféra – politika, médiá) trhu, zistíme, že komunikačný trh za hospodárskym zaostáva, ale predsa len sa tvorí. Zárodky tohto trhu môžeme vnímať s nástupom pluralitnej demokracie a plne sa začal rozvíjať až s nástupom internetu a sociálnych sietí. A tak ako trhové hospodárstvo je čiastočne regulované štátom, objavujú sa už iniciatívy, aby bol regulovaný aj komunikačný trh. Tá potreba “čosi urobiť” je podľa mňa opodstatnená, hoci si nemyslím, že štátne a politické zásahy do tohto trhu prinesú riešenie, skôr deformáciu trhu. Potreba “čosi” urobiť podľa mňa plynie z toho, že tretia sféra – ideový trh (výskumnícka sféra) – je ešte veľmi slabý, ba existuje len jeho zárodok. A ten vidím v šírení iných ako oficiálnych vedeckých poznatkov, či teórií, vidím ho v strete filozofií, ideológií, v hodnotovej konfrontácii napríklad už len politických prúdov. Zatiaľ to vyzerá skôr na boj o kultúrny monopol, ale čas dozrie aj na vznik takéhoto trhu. Príspevkom k nemu je aj tento koncept, pretože práve vzdelávacie prostredia a slobodnývzdelávací trh vytvárajú priestor pre vznik trhu vo sfére výskumníckej (konkrétnejšie pôjde skôr o trh filozofií), ktorý do mimovzdelávacieho sveta raz prenesú absolventi slobodného vzdelávacieho trhu.

V oblasti politiky zárodok kultúrneho trhu síce buduje silnejúca liberálna demokracia, v praxi to však ešte nefunguje, zatiaľ aj naďalej vládnu kultúrne monopoly. Idea multikulturalizmu sa stretáva s odporom i podporou. V rámci EÚ sa časť obyvateľov obáva straty národnej, etnickej či náboženskej identity. Na druhej strane interpretácia a aplikácia idey multikulturalizmu je veľmi nešťastná. Jej protagonisti nezvládajú zásady komunikačného trhu, nieto ešte kultúrneho, keďže štýl komunikácie je agresívny a povýšenecký voči tým, ktorí sa multikultúry obávajú. Interpretácia je nezvládnutá aj po stránke obsahovej – keďže multikulturalizmus vyvoláva obavy zo zániku všetkých exkluzívnych kultúr v jednej zmixovanej amorfnej pseudokultúre. Takisto nie je dosť jasne pomenované, čo sa myslí pod pojmom kultúra. Ide o formálne kultúrne znaky – ľudové kroje, zvyky, jazyk, farba pleti, formálna príslušnosť k náboženstvu? Alebo má ísť o definovanie kultúry podľa morálnych či hodnotových systémov?  

Ďalšou, už objektívnou nešťastnou prekážkou, je spojenie štátu s národom v tzv. národných štátoch. Na jednej strane práve štát bráni vzniku kultúrneho trhu a je príčinou nacionalizmu, na druhej strane snahy o oddelenie štátu od kultúry vyvoláva paniku medzi národnými vlastencami. Protagonisti multikulturalizmu nezvládajú s vlastencami dialóg, čo v nich vyvoláva ešte väčší odpor. Nálepkovanie vlastencov nacionalistami či fašistami sa ukázalo ako veľmi nešťastné. Výsledkom je posilnený izolacionalizmus a jeho otvorená konfrontácia so zástancami multikultúry. Osobne si myslím, že je to v prvom rade povrchné pochopenie podstaty kultúry, národa, štátu, multikulturalizmu. Žiaľ, výskum a poznatky sú v tejto oblasti chabé a aj tie, čo sú, nejdú do hĺbky. Kultúra je v dostupnej literatúre a aj v povedomí ľudí chápaná skôr po javovej stránke ako po obsahovej. Čiže príslušnosť k niektorej kultúre sa viaže viac na vonkajšie znaky ako napr. jazyk, kroj, uniforma, žargón, história alebo dokonca i len pozitívny alebo negatívny postoj voči niekomu alebo niečomu. Oficiálna veda nemá ucelenú koncepciu kultúrnych systémov, spracované jej zákonitosti a zákony. Opatruje a skúma javovú stránku minulých a terajších kultúr. Ďalším problémom vedy je to, že tu chýba spoločenská objednávka na taký výskum. Jednotlivci, ktorí sa sami do niečoho takého pustili, boli zosmiešňovaní či dokonca vykázaní z vedeckej obce.  

Aj toto sú dôvody prečo trh kultúry je zatiaľ iba semiačkom hlboko v zemi, ktoré sa len veľmi ťažko prediera na povrch.  Rátam s tým, že aj v mojom prípade bude táto vízia zavrhnutá prinajmenšom skupinou “vedeckých” skeptikov, ktorá sa opiera výlučne len o známe vedecké kapacity tzv. empirickej vedy. No a ja v tomto ťahám za kratší koniec na vedeckom pieskovisku. Napriek môjmu 25-ročnému bádaniu a štúdiu svetových kultúr, filozofií, mytológií, musím skonštatovať, že oblasť kultúry je špecifická aj tým, že jej podstatu je možné odhaliť výlučne len myslením, intuíciou, nestačí na to iba akademický úsudok, alebo racionalita. A tak je jasné, že pasívny prístup štátnej výskumníckej obce k záhadám kultúry, ponechá vo vedomí obyvateľov zastretý závoj.  

Môj návrh však empirická veda skúmať nemusí, netvári sa to ako vedecké dielo pokúšajúce sa presvedčiť vedeckú obec. Je to skôr filozofické dielo, ktoré ponúka riešenie politicko-právnych problémov. To, čo riešim, je politicko-právny model školstva. Politikum tu nechápme v straníckom zmysle, toto má byť vzdelávacia politika založená na trhovom princípe. K vytvoreniu základu budúceho kultúrneho trhu na Slovensku či vo svete by to malo postačiť. Navrhovaný systém Slobodného vzdelávacieho trhu je akousi hračkou, zmenšeným a zlepšeným obrazom sveta dospelých. Bez kultúrneho trhu, ktorý čerpá z ideového sveta (výskumnícky trh vo vzdelávaní), by bolo vzdelávanie ochudobnené o to, čo robí človeka človekom – o tvorivé myslenie.

Ak má vzniknúť Slobodný vzdelávací trh, je potrebné zabezpečiť, aby nedochádzalo k nekalej kultúrnej konkurencii a vytváraniu monopolov. To je dôvod prečo navrhujem stanoviť základné vzdelávacie subkultúry (vzdelávacie prostredie a pedagogika), ktoré tvoria jeden kompaktný a komplexný celok, pričom zostávajú vzájomne rovnocenné.  

Ak všetky subkultúry spolu tvoria jednu globálnu komplexnú kultúru, ich prienik (biele pole na obr. 5) môžeme nazvať aj inkluzívnou kultúrou zasadenou do špecifického vzdelávacieho prostredia.   

Obr. 5

 

Slobodný vzdelávací trh teda predpokladá okrem troch vzdelávacích sfér, ktoré sú obrazom trojice svetových trhov – hospodárskeho, informačného a ideového, aj sedem vzdelávacích prostredí a sedem príslušných pedagogík (pozri obr.6).  

Obr. 6

Slobodný vzdelávací trh by teda mal zo zákona (mal by byť ošetrený zákonom) poskytovať 7 základných vzdelávacích prostredí a každé z nich so zameraním na niektorú z troch vzdelávacích sfér. Pokiaľ vychádzam z toho, že tzv. exkluzívne prostredia – je ich 6 – môžu byť dominantne zamerané na praktické, teoretické alebo výskumnícke vzdelávanie, máme tu 6×3=18 špecifických vzdelávacích prostredí plus jedno inkluzívne, ktoré v sebe zahŕňa harmóniu 7-mich kultúr, krát 3 sféry vzdelávania.  

Každé z uvedených 19-tich vzdelávacích prostredí je prostredím pre špecifickú osádku subjektov vzdelávania (pozri obr. 7), čiže 19×5 subjektov to je 95 možných špecifických prostredí, alebo 21×5=105 špecifických záujmov detí, ktoré je nevyhnutné zohľadniť v celoúzemnej legislatíve. Tá potom má byť záväzná a má tvoriť rámec pre konkrétne lokálne zmluvy.

Obr. 7

Subjekty vzdelávania sú vo vzájomne rovnocennom mocensko-právnom postavení. Sú teda účastníkmi hromadného zmluvného vzťahu, ktorý medzi sebou dobrovoľne uzavrú. To platí rovnako pre celoúzemný priestor (územie SR), ako aj na lokálnej úrovni (škola, región).  

Takisto rovnocennými zmluvnými partnermi sú zástupcovia 7 (poprípade 21, ak padne taký návrh) vzdelávacích prostredí, ktoré na celoúzemnej či lokálnej úrovni uzavrú “zmluvy o spolužití”. Zmluva o spolužití na celoúzemnej úrovni má charakter všeobecného občianského zákona, ktorý upravuje práva a povinnosti člena tohto spolku. Tu je ním subkultúra a sféra zastupovaná konkrétnym zástupcom. Na lokálnej úrovni je možné uzavrieť špecifické zmluvy o spolužití, ale iba v rámci princípov schválených celoúzemnou Radou.

ORGÁNY SAMOSPRÁVY PRE VZDELÁVANIE

Rada Slobodného vzdelávacieho trhu (RSVT)

RSVT má byť garantom slobody, práv a obmedzení tohto trhu. Mala by mať tri komory, v ktorých je nevyhnutné, aby na schválenie návrhu bol požadovaný jednohlasný súhlas všetkých členov Rady. Väčšinové hlasovanie by teda nestačilo. Zároveň navrhujem aj právo odôvodneného veta, čo znamená, že nesúhlas je odôvodnený preukázateľnou škodou alebo inou újmou na tele, psychike alebo na duchu, v prípade, že by subjekt zahlasoval kladne. Pokiaľ veto nie je odôvodnené škodou alebo újmou, bude ignorované.  

RSVT má tri komory:

  • Komora vzdelávacích kultúr​ – 7 zástupcov vzdelávacích prostredí a pedagogík
  • Komora vzdelávacích subjektov​ – zástupcovia 5 subjektov vzdelávania
  • Komora vzdelávacích sfér ​- zástupcovia 3 vzdelávacích sfér

Nechajte sa inšpirovať a vyprovokovať k fantázii, k diskusii, ku kritike..! 


V ďalšom pokračovaní sa dozviete:

VZDELÁVACIE TRŽNICE A VZDELÁVACIE STÁNKY

Návrh predpokladá, že vzdelávacie prostredia ekluzívnych poskytovateľov vzdelávania budú v súlade s príslušnou exkluzívnou pedagogikou (viď obr. 5 a 6). Čo sa odrazí aj na konkrétnom fyzickom priestore a architektúre vzdelávacieho prostredia. Poskytovatelia tradičného direktívneho vzdelávacieho prostredia budú mať zrejme klasické školské budovy a areály, poskytovatelia provokatívneho prostredia moderné luxusné priestory, protektívne prostredia prispôsobené špeciálnym potrebám detí, autentické prostredie zrejme prírodné areály, amikatívne budú asi dýchať útulnosťou a autonómne súkromím.  

 Architektúra inkluzívneho vzdelávacieho prostredia je na princípe tržnice. Presne tak, ako fungujú bežné mestské tržnice so zeleninou a ovocím v malých stánkoch. Tieto tržnice však nazveme Vzdelávacími tržnicami so vzdelávacími stánkami. Vzdelávacia tržnica je priestorom pre deti, ktoré sú v pozícii zákazníka, klienta. V stánkoch sú nielen rôzne aktivity, zdroje informácií a poznatkov, ale aj exkluzívne pedagogiky.

Přečtěte si také

mm

Anton Adamčík

Anton je vyštudovaný pedagóg pre prvý stupeň základných škôl s 5-ročnou praxou. Je autorom experimentálneho projektu Škola hrou v Banskej Bystrici, ktorý bol oficiálne schválený Ministerstvom školstva SR v roku 1993. Dlhodobo sa venuje problematike školstva a výchovno-vzdelávacích systémov. Doterajšie systémy školstva považuje za vyhovujúce výlučne len štátnym záujmom. Záujmy dieťaťa, prevažne aj záujmy rodičov, učiteľov, zamestnávateľov, výskumníkov, umelcov i verejnosti sú buď celkom ignorované, alebo len čiastočne tolerované. Už pred 25 rokmi vypracoval koncept školského systému, ktorý mal výrazne znížiť právomoci štátu a postaviť voči nemu jako rovnocenné subjekty deti, rodičov, učiteľov, zamestnávateľov, výskum, umenie a verejnosť. V súčasnosti pracuje ako reportér TV JOJ na Slovensku. Popri tom sa angažuje v propagácii a presadzovaní slobodných škôl typu Sudbury Valley School, systému školstva i spoločnosti založeného na princípe partnerskej rovnosti v rozhodovaní.